reklama

Živý betlehem, Jozef a Mária

V kaplnke bolo plno. Učupila som sa na posledné voľné miesto celkom v rohu. Chrbát mi pohladkal studený kameň. Modlil sa ruženec. Drevené guľočky mizli medzi prstami jedna za druhou. Druhý desiatok. Čudovala som sa, prečo majú všetky babky rovnaké topánky. Malé čierne s okrúhlou špicou, ťukajú opätôčkami po studenej dlažbe...Otče náš...ťuk... Do kostola chodím odvtedy, ako si pamätám. Teda od vždy. Od prvého Adventu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu

Sedávali sme v prvej lavici. My malí. Omša bývala dlhá. Kľuk na jedno kolienko a teraz druhé. Vydržať na jednej nohe celé Verím v Boha. Na oltári už čakali dve postavičky - Jozef a Mária. V rukách sme žmolili lístoček, ktorý sme dostali na začiatku. Farár na konci povedal číslo a šťastný výherca si odniesol domov jednu z drevených sošiek. „Do riti..." zašepkal malý Juro vedľa mňa. Zase nič...

Dvakrát som vyhrala Jozefa a raz Máriu. Jozefovi mama urobila korunku z vianočnej ozdoby a Mária dostala hviezdičky na plášť. Fotila som sa s nimi ostošesť. Modlili sme sa v nočných košeliach a celú noc mi na poličke horela sviečky. Nespala som, lebo som sa bála, že zhorím. Na druhý deň som ich vyštafírovaných schovala do škatuľky a predala štafetu ďalej. Zaujímalo ma, kedy vlastne stihnú urobiť malého Ježiška, keď stále spávajú po iných domoch a oddelene. A predsa sa o polnoci na Vianoce narodil.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Raz som vyhrala aj píšťalu z organu. Mali sme hádať, koľko sa ich v starom organe nachádza. Keďže oco bol organ čistiť, vedel to presne. S píšťalou som lietala po celom dome a vyhrávala najznámejšie koledy...Búvaj dieťa krásne...písk...uložené v jasle...písk. Potom ju mama schovala. Až tak, že sa nikdy nenašla.

Vždy pred Vianocami sa v prednej časti kostola postavil Betlehem. Nie taký obyčajný, ale ozajstný. Vypchaté zvieratká, postavy troch kráľov a malý Ježiško v jasličkách. Vedel aj plakať. Miesto v prvej rade chytili len šikovní. Potom mohli do jazierka počas kázne hádzať drobné. Alebo dať do košíka peniaze anjelikovi, ktorý rozkýval hlavu. Ale ak ste hodili menej ako päť korún, tak ani nemykol. Prst na ústa a ide sa na krížik. Kto nemal prst na ústach dostal oplátku. Ale to bolo len pre takých, čo mali hriechy. To vravela babka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Farár odriekal v kaplnke záverečné modlitby. Smial sa na rýchlo pozbieraných miništrantoch, ktorí nevedeli či sa skôr nalieva víno alebo voda. Rozdal božie tielka a sfúkol sviece.

Iďte v mene Božom...Bohu vďaka. Mince skáču do drevenej pokladničky a my vychádzame von. Voňajú babkovské zástery, natupírované vlasy, svätená voda a silno ružové rúže na vráskavých perách.

Začína poletovať sneh. V oknách strážcov ulíc sa ligocú vianočné ozdoby. Vločky sa topia na nosoch a my zrýchlime krok. Len výdychy poznané v oblakoch pary prezrádzajú naše horúce srdcia.

Katka Petríková

Katka Petríková

Bloger 
  • Počet článkov:  95
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dýchať vôňu tvojich slov, len tak ležať v tvojom tieni... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáPoéziaTySúkromnéMojimi očami

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu