reklama

Pondelkové entrée

Pondelky sú roztopašné. Vždy v pondelok som ešte stále víkendová. Trvá to asi do tretej popoludní. Cestujem vo vlaku. Dôchodcovia vyťahujú domáce chlebíky, bezzubá sprievodkyňa kontroluje lístky a študenti s obrovskými batohmi obsadzujú všetko, čo je voľné...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Sedím. V Žiline vždy čučíme dlhšie ako inde. Menia sa sprievodcovia.

Myslím na náš víkend. Ešte teraz ma štípe soľ medzi prstami. Tlačenie kapusty je rodinná záležitosť. Narezané vlásky vrždia pod nohami. Sud objíma moje lýtka ako jedovatý had. Tancujem dookola a upíjam si vareného vína. Smeješ sa na mne a vyberáš zo suda šťavu. Celý večer ma potom svrbia nohy. Sú nasolené a červené. Ako „prošuto".

Vlak stále stojí. Vyjedám lentilky a pozerám na malého červíčka, čo nechce poslúchať. Matka je nervózna. Nie každá situácia sa dá zvládnuť milým slovom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V hlave mám stále embryo, čo spalo na chladničke. Prvý sonosnímok Janky. Čiernobiely obrázok a v ňom malé telíčko. 4,5 cm, prízvukuje...Tam ručičky, hlava, nožička.

Bude to chlapec? Musí, dušuje sa otec.

Neviem, čo to bude, ale je to pekné. Ja mám na chladničke magnetky. Z Londýna, Paríža, Dublinu...žiadne embryo. Ale raz tam bude. Bude všade. Nalepím ho na vchodové dvere, dám si z neho urobiť puzzle a možno si ho vycapím na tričko. Bude len moje. A tvoje...

Ešte stále stojíme. Dnes určite nestihnem autobus. Rozčúliť sa v pondelok nie je dobré. Nesie sa to s vami potom celý týždeň.

Francúzština mi začína až o jednej. Opakujem si v duchu päť slovíčok, ktoré zatiaľ viem. Doma všetkých ohurujem, aj moju la mére aj môjho le pére. Ten dĺžeň má byť naopak, neviem ako sa to píše. Som rada, že viem, ako sa to vyslovuje. Francúzštinárka mi povedala, že mám skvelú výslovnosť, že by som sa tomu mala venovať. Do kelu. Predstavujem si samú seba niekde v byte v centre Paríža. Stojím na balkóne a voniam. Bohémka. Tú vôňu si ešte pamätám. Aj ty? Prechádzali sme sa uličkami, strácali v antikvariátoch a pili kávu. Paríž...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Konečne sme sa pohli. Piati ľudia z piatich, čo spolu sedia v kupé už nestíhajú to, čo si naplánovali. Plánovať by sa nemalo. Ak by sa neplánovala, nebolo by čo zmeškať.

Okolo prešla železničná polícia. Smejem sa. Za ten včerajšok, keď sme dostali pokutu. Behali sme mestom, šály nám viali a ty si mi voňal. Potom sme prešli okolo takej tabule - Prechod v blízkosti koľajníc zakázaný. Slepí láskou sme si to štrádovali ďalej. Odvtedy nemám rada železničnú políciu.

Pondelky treba začať víkendovo. Nechať doznieť posledný spadnutý list, nedeľné zvony, čo volajú k obedu a vôňu horúcej čokolády...

Do tretej mám ešte kopec času, potom už začnem nový týždeň...

Katka Petríková

Katka Petríková

Bloger 
  • Počet článkov:  95
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dýchať vôňu tvojich slov, len tak ležať v tvojom tieni... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáPoéziaTySúkromnéMojimi očami

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu